Hore
V Atriose

Peter Kysela: Lesk a bieda života developera

Keď má človek narodeniny, je to možno deň, kedy by sa mal trošku obhliadnuť za seba, čo sa mu podarilo. Mohol by si predstaviť plány na ďalšie obdobie. Mne dnes pribudol 36ty krížik, a tak som sa na chvíľu zastavil. Tento blog však chcem venovať mojej práci, ktorej nie všetci rozumejú a vnímajú ju väčšinou zo zlého uhla.

Som developer

Toto slovo rezonuje v spoločnosti často a väčšinou vzbudzuje negatívne emócie, hnev, obavy, niekedy urážky. Je to však práca ako každá iná a ja musím povedať, že som sa v nej našiel. Baví ma tvoriť priestor, pomáhať tvoriť mesto, pomáhať ľuďom. Prečo som si vybral túto prácu a ako som sa k nej dostal? Ako vyštudovaný ekonóm som sa dostal kedysi k založeniu architektonického ateliéru a dlhé roky sme tvorili s mojimi architektmi vízie iných investorov. Ja sa však sám považujem za vizionára a tak ma vždy lákalo tvoriť niečo aj podľa mojich predstáv. Nečudo, že sa firma časom posunula aj vďaka mojim parťákom vo firme smerom k vlastnému developmentu.

Čo teda vlastne robím?

Môj 6 ročný syn sa ma to stále pýta a ja iba smejem, keď iným hovorí, že jeho tato pracuje na počítači a stretáva sa s ľuďmi. No v princípe má pravdu. Moja práca je o komunikácii s ľuďmi. Tento záväzok sme si dali už na začiatku našej developerskej práce. Hoci je to náročné, baví ma meniť mienku ľudí o developmente v diskusiách, na stretnutiach. Chcem dokázať, že robiť development znamená pracovať rovnako ako vývojári, myslieť ako právnici a komunikovať presne tak, ako to robí každý, komu záleží na ostatných.

Každý z nás býva v nejakom byte či dome, ktorý postavil nejaký developer. Či už to bol štát, alebo privátny subjekt. Bez developmentu (môžeme to volať aj rozvoj mesta) by nebolo miest, ktoré denne navštevujeme, v ktorých trávime väčšinu času. Development prináša aj skvalitnenie okolia, ak sa robí citlivo.

Je to činnosť, ktorá je vnímaná subjektívne. Všetci máme svoj názor a ja ho nikomu nikdy neberiem. Veľmi ma však teší Niekomu sa naše projekty páčia, iným nie. No ja chcem robiť projekty, za ktoré sa nebudem hanbiť. Špeciálne v oblasti kde žijem, ktorú poznám a kde rozumiem aj jej potrebám. Chcem sa venovať projektom, ktoré prinesú kvalitný verejný priestor, peknú architektúru budov a vždy niečo navyše pre ľudí z okolia. Aby mali z projektu radosť všetci.

Zarábať peniaze s radosťou

To je naše motto. Niekto si určite povie, že ten developer sa iba „nabalí“ a odíde. No ak má niekto takýto názor, rád by som mu ukázal ako ťažko sa dnes robí projekt ktorý prinesie aspoň také čísla, ktoré sú zaujímavé pre finančných investorov, pre banky, aby projekt vôbec mohol vzniknúť. Sú odvetvia, ktoré majú oveľa väčšiu ziskovosť, možno sú aj menej náročné, menej rizikové a netrvajú tak dlho. Veď štandardný projekt v Bratislave dnes trvá málokedy pod 5 rokov. Akvizícia pozemku, povolenia, výstavba. A riziko je obrovské. Čo keď sa príde kríza a nepredáme byty? Ako sa splatia úvery ak sa niečo stane? Čo ak sa skomplikuje stavba? Proces získania povolenia dnes prináša obrovské riziká, či sa vôbec podarí.

Nie, vôbec to nie je jednoduché. Ale baví ma to. Prečo? Lebo je to práca kolektívna. Je výsledkom práce s viacerými ľuďmi, a pre ľudí. Keby ma nebavila a nerobila mi radosť, aj ľudom okolo mňa, tak ju nerobím.

Baví ma hľadať riešenia aj tam, kde sa zdá že sa nedajú nájsť. Baví ma keď ľudia pochopia naše dobré úmysly a podarí za mi zmeniť ich mienku. Teší ma, keď nás klienti pochvália, že sme im vytvorili pekný nový domov alebo miesto pre ich podnikanie. Mám radosť, keď nás pochvália zástupcovia mestskej samosprávy, alebo samotní občania, ktorí vidia že našu prácu robíme poctivo. Toto sú momenty, pre ktoré sa oplatí robiť túto prácu. No ešte stále máme čo robiť, aby sa obecná mienka o developeroch zmenila. A to je jedna z mojich najväčších výziev pre ďalšie roky môjho života. Verím, že sa to raz podarí.

Na záver však nesmiem opomenúť moju úžasnú manželku a dvoch krásnych synov, moju rodinu. Práve oni sú vždy pri mne keď sa mi niečo podarí, alebo keď mi je smutno z negatívnej energie, ktorá sa rodí pri mojej práci. Patrí im vďaka a moje srdiečko, ktoré napĺňajú šťastím. Pretože, to čo robím, robím v prvom rade pre nich. Prajem všetkým rovnakú radosť zo života a práce ako mám ja.